10 božích prikázaní, 10 cirkevných výmyslov

Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal.


Ja som pán, tvoj boh... Ja len ja a nik iní.. Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, to znamená, že boh má asi konkurenciu (ktorú nepriamo pripúšťa), a nebol by rád, keby mu ovce utekali k inému bačovi. Prečo jediný boh zakazuje klaňať sa iným, keď žiadný iný boh (ktorý má pravdepodobne aj meno) neexistuje? A prečo chce po svojich ovečkách, aby sa mu klaňali? To mi príde dosť dobrý dôvod na porušenie dvoch zo siedmych smrteľných hriechov a to pýcha a hnev. Nebudeš – v tomto prípade znie rozkazovacím spôsobom, a pôsobí odstrašujúco. Je to ako keď vám mama povie, nebudeš sa kamarátiť s Janom, pretože je zlý. Čo urobíte Vy? Naštvete sa na vlastnú matku a s Janom sa kamarátite ďalej. A prečo boh chce, aby sa mu ľudia klaňali? Nie je to dôkazom panovačného spôsobu riadenia tohto sveta? Alebo inak... Keď to niekedy dávno nejaký ujo z cirkvi písal, asi to nedotiahol do konca, proste to odflákol...


Nevezmeš Božie meno nadarmo.


Aké meno? Všetci bohovia iných náboženstiev aspoň dávajú bohom mená... A všetky náboženstvá majú boha, alebo bohov. A tí majú mená. Ale kresťanský boh meno nemá... Tak aké meno, do boha :-) mala cirkev na mysli, keď vymýšľala toho prikázanie?
Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.
Presne ako za komunistov, pôjdeš na námestie sláviť prvý máj a hotovo, žiadna polemika. Proste do toho baráku (kostola) pôjdeš a žiadne reči. Vypočuješ si uja farára a dáš mu nejaké tie drobné do vrecka... Keď už sme si dali tú námahu a nahradili pohanské sviatky vymyslenými kresťanskými, tak ich budeš ctiť a hotovo.


Cti svojho otca a svoju matku.


To je rozumné prikázanie, ale vyplýva z bežného života, pretože drvilá väčšina si ctí svojich rodičov. Takže cirkev to tam dala, pretože to dobre znie...


Nezabiješ.


To je prirodzené u normálnych ľudí, ale na druhej strane, človek je od prírody lovec a musí zabíjať, minimálne zvieratá, aby mal čo jesť, nenávidím vegetariánov, pretože hýria rôznymi farbami, raz sú modrí, potom žltý, sem tam bieli ako stena, a to má byť zdravé? Ale naspäť k téme, nezabiť je princípom vyspelej spoločnosti a nezáleží na cirkvi, či to tam napísala, alebo nie... A na druhej strane, koľko vrážd má na svedomí cirkev pri šírení svojej viery? Alebo žeby v mene boha a Ježiša to bolo v poriadku? Čo na tom, že to bolo v stredoveku? Je to stále tá istá firma.... Proste toto chlapci z cirkvi nedodržali, ani keď to vymysleli...


Nezosmilníš.


Jednoducho zákaz pôžitkov z predmanželského sexu... Možno do toho zaradiť asi aj antikoncepciu. Čo sa mňa týka čiastočne súhlasím s cirkvou, nemám rád kondómy, ale ktorý chlap ich má rád? A preto by som zakázal ich používanie :-) Veď s hormonálnou antikoncepciou je to predsa len príjemnejší pôžitok. A v tomto už sa moje názory s cirkvou líšia. A možno preto, že nezosmilníš, sa v cirkvi nájdu aj pedofili a rôzni úchyláci... Zakázané ovocie predsa najviac chutí.


Nepokradneš.


To je jedno z prikázaní, ktoré sama cirkev od začiatku svojej kariéry nedodržovala. Krádeže a plienenie a vykorisťovanie obyvateľov boli jedným z hlavných spôsobov nadobudnutia majetku cirkvi. Čiže zlodej kričí, chyťte zlodeja... Na druhej strane, ja som neveriaci a v živote som nikoho neokradol. Považujem to nielen za trestné, ale aj za nemravné...


Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.


To rozprávajte hlavne tým, ktorý udávali „čarodejnice“ a „bosorky“ len preto, že boli krajšie, ako iné ženy. Prípadne preto, že dokázali liečiť nebežnými formami liečiteľstva, ktoré sa odovzdávalo z pokolenia na pokolenie. Prípadne preto, že sused mal väčší statok, ako ostatní, alebo mal len väčšiu úrodu ako ostatní, pretože sa svojmu políčku venoval viac, ako ostatní lenivci. Krivo svedčili všetci veriaci, ktorí mali z toho osoh.


Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.


To je prirodzené pre väčšinu populácie. V živote by som nepreberal blízkemu človeku jeho manželku, či priateľku, pretože je to trošku nemravné. A na druhej strane dobrý priateľ sa ťažko hľadá a zradiť ho, či podraziť je svinstvo. Na tretej strane, ako možno prikázať citom, ak sú obojstranné?


Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.


Podľa mňa je to zase len o vnútorných pocitoch, pretože každý po niečom túži. A ak to niekto iný má, závisť v tomto prípade nahrádza túžbu. No túžiť koniec koncov konkrétne po majetku mojich kamarátov je choré. Na druhej strane cirkev sama túžila po majetkoch iných a v čase svojej slávy jednoducho kradla, čo mohla, takže o túžbach po majetku iných má čo najmenej rozprávať...