Tento príspevok je pokračovaním k už načatej téme biblie a jej morbídneho textu, nevhodného pre detského čitateľa. Je dosť zaujímavé, ako je možné v „detských bibliách“ vynechať tieto pasáže a urobiť z tejto knihy plnej zločinov brožúrku plnú lásky a „pravdy“ o Ježišovi a starom ujovi „bohovi“.
Takže poďme nato. Dnes si na pretras vezmeme prvú knihu kroník. Konkrétne sa môžeme baviť o rodokmeňoch, ešte presnejšie o rodokmeni Simeonov. „Títo, zapísaní podľa mien, prišli za čias júdskeho kráľa Ezechiáša, rozbili ich stany aj Meunejcov, ktorých tam našli, vyničili ich až po dnešný deň a osadili sa namiesto nich, lebo tam boli pastviny pre ich stáda. Niektorí z nich, zo Simeonových synov, išli k vrchu Seir, päťsto mužov na čele s Jesiho synmi Faltiášom, Naáriášom, Rafaiášom a Ozielom, pobili zvyšky Amalekitov, ktorí sa zachránili, a bývajú tam až po dnešný deň.“ ( Prvá kniha kroník 4:41 až 43). Ďalej je to rodokmeň zajordánksych Manassesovcov, ktorom sa hovorí: „Ale spreneverili sa Bohu svojich otcov a chodili smilne za bohmi krajiny, ktorých Boh vyhubil pred nimi (Prvá kniha kroník 5:25) . Dejiny kráľa Dávida hl.10-29 sú tiež vskutku „nežné“. Oplatí sa to vidieť celé takže:“ Filištínci bojovali proti Izraelitom. Izraeliti utiekli pred Filištíncami a pozabíjaní ležali na vrchu Gelboe. Ale Filištínci stíhali Šaula a jeho synov. A tak Filištínci zabili Šaulových synov Jonatána, Abinadaba a Melchisuu. Bitka sa zostrila proti Šaulovi. Dostihli ho lukostrelci a poranili ho strelami. Vtedy Šaul povedal svojmu zbrojnošovi: „Vytas svoj meč a prebodni ma ním, aby neprišli títo neobrezanci a nezhanobili ma!“ Ale zbrojnoš nechcel, lebo sa veľmi bál. Preto Šaul uchopil meč a vrhol sa naň. Keď zbrojnoš videl, že je Šaul mŕtvy, vrhol sa aj on na meč a zomrel. Takto zomrel Šaul a jeho traja synovia a celý jeho dom zomrel spolu. Keď celé mužstvo Izraelitov, ktoré bolo v doline, videlo, že (Izraeliti) utekajú a že sú Šaul a jeho synovia mŕtvi, opustili svoje mestá a ušli. Potom prišli Filištínci a usadili sa v nich.
Keď na druhý deň prišli Filištínci olupovať zabitých, našli Šaula a jeho synov padlých na vrchu Gelboe. Olúpili ho, vzali jeho hlavu a výstroj a poslali kolovať do filištínskej krajiny, aby to zvestovali svojim modlám a ľudu. Jeho zbrane uložili v dome svojho boha, jeho lebku však zavesili v dome Dagona.
V Jábes Galaáde sa dozvedeli, čo urobili Filištínci so Šaulom. A vybrali sa všetci bojaschopní mužovia, vzali Šaulovu mŕtvolu a mŕtvoly jeho synov, doniesli ich do Jábesu, ich kosti pochovali pod terebintou v Jábese a postili sa sedem dní.
Takto zomrel Šaul pre svoju nevernosť, ktorou sa prehrešil proti Pánovi, lebo nezachoval Pánovo slovo, vyhľadal vyvolávačku duchov, aby sa jej radil, a neradil sa Pána. Preto ho usmrtil a kráľovstvo odovzdal Dávidovi, Izaiho synovi.“ (Prvá kniha kroník 10:1 až 13).Všetko by bolo celkom v poriadku, história je pokrytá množstvom bojov, ale zdá sa mi absolútnym svinstvom a vlastne nacistickí nemci robili podobné veci, že okrádali zabitých (židov). No, ale predsa kresťan by nacistické rabovanie a zabíjanie s filištíncami v živote nespojil. A zabiť niekoho len preto, že niekto nezachoval „Pánovo“ slovo, že vyhľadal vyvolávačku duchov, aby mu radila? Zato, že „Pán“ nemal čas poradiť? Možno nevedel poradiť, možno keby pán poradiť vedel, Šaul by nemusel hľadať nejakú vyvolávačku duchov...
Ale poďme ďalej... K Dávidovým hrdinom. Banaiáš, Jojadov syn. „On zabil aj Egypťana, muža vysokého päť lakťov. Egypťan mal v ruke kopiju ako návoj a on šiel proti nemu s palicou. Egypťanovi vytrhol kopiju z ruky a zabil ho jeho vlastnou kopijou.“
Prvú knihu kroník 13:10 som už spomínal v predchádzajúcom článku o biblii, ale spomeniem ešte raz, pretože dokazuje to, že boh je vrahom: „Preto sa Pán rozhneval na Ozu a udrel ho, lebo siahol rukou na archu. Zomrel tam, pred Bohom“.
Pán samozrejme robí všetko pre svoj blahobyt a preto, aby mu ovečky vzdávali pocty, aj keď v celej histórii ľudstva nevidím jediný dôvod, prečo ďakovať bohu, nuž ale dobre. „Bol som s tebou, kde si len išiel, vyhubil som spred teba všetkých nepriateľov a urobil som ti meno, aké majú tí najväčší na zemi.“ (Prvá kniha kroník 17:8) Pekné, niečo v štýle mafie, ktorá niekomu pomáha a odstraňuje mu z cesty prekážky, a potom sa ozve, že potrebuje čosi na oplátku. A keďže Dávid je len figúrkou, čo má chudák robiť? Podvolí sa tlaku väčšej mocnosti, ktorá by ho mohla zruinovať úplne rovnako, ako ho dostavila na trón.
„Tak Pán dopustil mor na Izrael, takže z Izraelitov padlo sedemdesiattisíc mužov.“ (Prvá kniha kroník 21:14) Len tak mimochodom, boh zabil 70 000 ľudských životov, a to len preto, že mu vadil v danej chvíli jeden – Dávid. Je toto božia spravodlivosť?
Nuž, nateraz už dosť. Prvá kniha kroník a jej zverstvá sa schýlili k samotnému záveru. A vzhľadom nato, že keď toto píšem je už pomaly noc, tak idem spať. Nejaká brožúrka (rozumej Biblia) nebude predsa pánom môjho času... Spánok je dôležitejší, ako vymyslená kniha, či vymyslená autorita pre manipulovanie so slabými ľudskými dušičkami.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára