Óóó, aká si krásna omylnosť moja večná – skoro „pravdivá...“

„Mnohí pochybovační protirečia: „Ale ja som taký hriešny, toľko zlého som urobil, ani nie som pokrstený, nič...“ Za tým prichádzajú nádherné cukrové slová: „To nič. Boh ťa miluje bezpodmienečne. On ťa nemiluje len vtedy, keď si dobrý, ale stále. Aj vtedy, keď sa mu rúhaš a páchaš zlo, aj vtedy, trpiac tvojou zášťou, ťa veľmi miluje... Tak veľmi ťa miluje, že zomrel za teba na kríži, zobral na seba všetky tvoje hriechy, aby si ty viac nemusel za ne trpieť...“ to sú slová nájdené na stránkach http://www.poznanie.sk/ v sekcii náboženstvo, úryvok z článku „Boh ťa miluje“. ( http://www.poznanie.sk/nabozenstvo/boh-ta-miluje.php )
Čo si myslím o tomto článku? Budem teraz reagovať len na pár slov, ktoré vyplývajú z tohto úryvku... Z tohto úryvku sa dozvedáme vlastne to, že boh ma miluje a že zomrel za mňa na kríži, teda nechcem byť nejaký puntičkár, ale ak boh za mňa zomrel na kríži (pretože podľa týchto slov za mňa umrel boh a nie jeho synátor Ježiš) prečo by som sa mal k nemu modliť, ak je už mŕtvy? Resp. povedané inak, niekto v tom článku asi trepe dve na tri a ako pravý kresťan si pravdepodobne neprečítal ani bibliu. Teda, nie, že by mne to vadilo :-) Ale je to zvláštne, ako niekto zavádza, pretože vlastne Boh nechal zomrieť svojho syna za hriechy druhých. Možno mal ujo večný boh chodiť na kurzy prvej pomoci, aby svojho syna zachránil. :-) To nie je práve príklad vzorného otca, nemyslíte? Nehovoriac o tom, že ho stvoril a nechal nejakého Jozefa, aby mu vychovával syna, ktovie, či platil alimenty, ako sa na slušného otca, ktorý opustí matku svojho dieťaťa a svoje dieťa patrí... No, ale aby som netvrdil, že sa autor len pomýlil, urobil to ešte druhý krát, takže asi je presvedčený, že na kríži zomrel boh, čo nasvedčuje mojej teórii, že neexistuje. „Áno, Boh nás miluje stále a nepodmienečne, pretože aj keď hrešíme, stále môžeme dýchať, rozprávať, žiť; stále máme možnosť k náprave a zmene. Tak veľmi nás miluje, že zomrel na kríži kvôli nám, aby sme uverili Jeho Pravde, pretože jedine život podľa nej nás môže zachrániť a spasiť.“ Nevedomosť, ó moja sladká... No, keďže ja som niekedy páchateľom najväčších hriechov a jedným z nich je lenivosť, ktorú ja považujem za najväčšiu hybnú silu ľudstva (pretože nebyť lenivosti, nemáme výťahy a musíme chodiť peši, nemáme autá a musíme chodiť peši a nemáme ani diaľkové ovládače a museli by sme k tej telke vstávať z postele :-) idem zas nateraz off a verím, že sa ešte niekedy ozvem. Určite, pretože ma to občas baví... Užite si zvyšok leta...